Mgr. Daniela Krčová
Vysoký cholesterol síce nebolí, ale predstavuje veľké zdravotné riziko. Usadzovanie cholesterolu v cievach súvisí s mnohými komplikáciami, ktoré môžu ohrozovať život. Vysoký cholesterol môžeme zdediť po svojich predkoch, ale omnoho častejšie ide o následok nezdravého životného štýlu. Aké sú hlavné príčiny vysokej hladiny cholesterolu v tele? Viete, že veľa z nich môžeme ovplyvniť?
Obsah článku:
Čo je cholesterol a prečo je tak nebezpečný?
Cholesterol je látka tukovej povahy, ktorá zohráva dôležitú úlohu v mnohých telesných procesoch. Je stavebným prvkom bunkových membrán, súčasťou niektorých hormónov (napríklad testosterónu) a podieľa sa na tvorbe vitamínu D. Časť cholesterolu sa do tela dostáva stravou, väčšinu si však organizmus vytvára sám v pečeni.
Telo si vie cholesterol vyrobiť samo a zároveň ho prijíma v živočíšnej potrave. Hlavným zdrojom cholesterolu je mäso, ďalej sú to vnútornosti a mliečne výrobky. Organizmus človeka si denne vytvára asi 850 mg cholesterolu vlastnou syntézou a v strave prijme ďalších 300 až 500 mg cholesterolu denne v závislosti od zloženia našej stravy (u vegetariánov a vegánov býva príjem cholesterolu v strave nižší).1
Hoci cholesterol patrí medzi nepostrádateľné látky pre telo, jeho nadbytok nám škodí. Pokiaľ je ho príliš, môže sa cholesterol začať usádzať v cievach, a tie sa postupne zužujú. To vedie k zníženému prietoku krvi a obmedzenému zásobeniu dôležitých orgánov kyslíkom, čo ich poškodzuje. Tento proces sa nazýva ateroskleróza a patrí medzi hlavné príčiny kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) ochorení.
Ateroskleróza je nebezpečná preto, že sa rozvíja veľmi pomaly a nenápadne. Viac rokov prebieha bez zjavných príznakov, avšak spôsobuje mnoho závažných zdravotných komplikácií. Medzi najviac nebezpečné dôsledky aterosklerózy a vysokého cholesterolu patrí infarkt myokardu, cievna mozgová choroba či ischemická choroba dolných končatín. Existuje pritom mnoho rizikových faktorov, ktoré tento proces urýchľujú. Niektoré z nich môžeme ovplyvniť, iné zasa nie.
Rizikové faktory, ktoré nemôžete ovplyvniť
Genetika
Má niekto z vašej rodiny vysoký cholesterol (hypercholesterolémiu)? Potom je dosť možné, že ho budete mať aj vy – a to, bohužiaľ, bez ohľadu na zdravú životosprávu. Dedične podmienený vysoký cholesterol sa označuje ako familiárna hypercholesterolémia a postihuje približne jedného z 250 jedincov v populácii.2
Pokiaľ jeden z rodičov trpí familiárnou hypercholesterolémiou, má jeho dieťa päťdesiatpercentné riziko tohto ochorenia.3 V takomto prípade je zvlášť dôležité nezanedbávať pravidelnú prevenciu u lekára a nechať si priebežne merať hladinu cholesterolu v krvi.
Pri familiárnej hypercholesterolémii sa človek väčšinou nevyhne užívaniu liekov. Najčastejšie sa užívajú statíny a v prípade ich nedostatočného účinku ezetimib. Novým prelomom v terapii familiárnej hypercholesterolémie je biologická liečba na čele s inhibítorom PCSK9, ktorý vedie k zníženiu „zlého“ LDL cholesterolu o viac než 60 %.4
Vyšší vek
Hladina cholesterolu rastie s vekom, pretože s vyšším vekom pečeň postupne stráca schopnosť odbúravať „zlý” LDL cholesterol z krvi. Spomaľuje sa tiež bazálny metabolizmus, klesá fyzická aktivita a starší ľudia všeobecne zanedbávajú zdravú stravu, čo ďalej prispieva k nárastu hladiny cholesterolu.
Menopauza
Cholesterol sa môže zvýšiť aj v dôsledku hormonálnych zmien počas menopauzy. Na vine je nevyhnutný pokles hladiny estrogénov, ktoré majú v tomto ohľade protektívny účinok. Hladina „zlého“ cholesterolu (LDL) a triglyceridov obvykle stúpa, naopak „dobrý“ cholesterol (HDL) klesá. V tomto období je preto nutné dbať na zdravý životný štýl. Hladina cholesterolu sa do istej miery dá udržať v norme zdravou stravou a pravidelnou pohybovou aktivitou.
Samozrejme, nie všetky ženy, ktoré prechádzajú menopauzou, musia mať vysokú hladinu cholesterolu. Obzvlášť, pokiaľ bola hladina cholesterolu pred menopauzou v norme a žena nemala žiadne ďalšie rizikové faktory srdcového ochorenia. V takomto prípade môže zostať cholesterol v norme aj po menopauze.
Tehotenstvo
Počas tehotenstva dochádza pomerne často k zvýšeniu hladiny cholesterolu. Ide o prirodzený jav, ktorým telo budúcej matky napomáha správnemu vývoju dieťaťa, a tiež k tvorbe nevyhnutných ženských pohlavných hormónov. Nárast hladiny cholesterolu je iba prechodný a po pôrode sa zvyčajne hodnoty vrátia do normálu. K stabilizácii cholesterolu po pôrode prispieva zdravá strava, primeraný pohyb a dojčenie.
Rizikové faktory, ktoré môžete ovplyvniť
Nadváha a obezita
Nadváha a obezita významne prispievajú k zvýšeniu hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a krvných tukov triglyceridov (TAG). So zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou navyše súvisí aj zníženie „dobrého“ HDL cholesterolu, ktorý odvádza prebytočný cholesterol z krvi do pečene a pomáha telu zbavovať sa cholesterolu.
Riziko predstavuje:
- BMI (index telesnej hmotnosti) nad 25,0
- WHR (pomer pásu k bokom) 0,9 a viac u žien alebo 1,0 a viac u mužov
- Percento telesného tuku – nad 20 % u mužov a nad 28 % u žien
Pokiaľ máte nadváhu alebo obezitu, usilujte sa o postupné zníženie telesnej hmotnosti. Urobiť by ste tak mali zdravým spôsobom, nie drastickou diétou alebo prehnaným cvičením. K redukcii nadváhy vedie primerané obmedzenie kalorického príjmu spoločne s vhodným výberom potravín a zvýšením kalorického výdaja (pohybom).
Nezdravá strava
Problém predstavujú predovšetkým nasýtené a trans-tuky, rovnako ako celkovo nadmerný príjem tukov. V rámci prevencie aj liečby vysokého cholesterolu je vhodné znížiť príjem tukov na 25 až 30 % z celkového energetického príjmu. Okrem celkového príjmu tukov je tiež potrebné ustrážiť si správne zdroje tukov.
V strave sa snažte obmedziť tuky, ktoré obsahujú nasýtené mastné kyseliny (tučné mäso a údeniny, tučné mliečne výrobky, tučné syry, masť, maslo, vajcia), a naopak navýšte podiel tukov s obsahom nenasýtených mastných kyselín (olivový olej, ľanový olej, repkový olej, orechy, semienka, avokádo, tučné ryby).
Dajte si pozor na príjem transmastných kyselín, ktoré zvyšujú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a znižujú „dobrý“ HDL cholesterol. Hlavným zdrojom transmastných kyselín (trans-tukov) sú priemyselne spracované potraviny, napríklad sladké pečivo, náhrady čokolád, niektoré polevy a šalátové zálievky, vyprážané zemiaky, sušienky, krekry a nekvalitné cukrovinky.
Do jedálnička zaraďte viac vlákniny. Vláknina je účinným pomocníkom pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi. Pomáha znižovať celkový cholesterol i LDL cholesterol, takže zohráva významnú úlohu v prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Vláknina sa vyskytuje v zelenine a ovocí, celozrnných obilninách, ovsených vločkách, strukovinách a orieškoch. Do jedálnička „prepašujte“ denne aspoň 400 g zeleniny a 100 až 200 g ovocia.
Sedavý životný štýl
Pravidelná pohybová aktivita má pozitívny vplyv na znižovanie krvných tukov, celkového cholesterolu a LDL cholesterolu. Prispieva tiež k zvyšovaniu „dobrého“ HDL cholesterolu, ktorý znižuje riziko rozvoja aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení.
Pri vysokom cholesterole sa odporúča pohyb aspoň 3x týždenne po dobu 30 minút, avšak ideálne je zaradiť nejakú fyzickú aktivitu každý deň. Ideálne je zvoliť takú fyzickú aktivitu, ktorá človeka baví, dokáže pri nej zotrvať dlhšiu dobu, a zároveň rešpektuje zdravotný stav.
Optimálna tepová frekvencia pri cvičení by mala byť 60 – 70 % maximálnej tepovej frekvencie pre daný vek (TFmax = 220 – vek). Takéto cvičenie by malo byť pre človeka príjemné a nemalo by pri ňom dochádzať k výraznému zadýchavaniu. Medzi vhodné aktivity patrí svižná chôdza, plávanie, lyžovanie alebo bicyklovanie.
Fajčenie
Aktívne aj pasívne fajčenie poškodzuje steny krvných ciev a zvyšuje ich náchylnosť na hromadenie usadenín (vrátane cholesterolu a iných tukových častíc). Fajčenie sa navyše spája s poklesom hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu a zvýšením škodlivého LDL cholesterolu, takže predstavuje významný rizikový faktor rozvoja kardiovaskulárnych ochorení.
Nadmerná konzumácia alkoholu
Dlhodobé či nadmerné pitie alkoholu má nepriaznivý vplyv na hladinu tukov v krvi a zvyšuje riziko srdcových ochorení. Zvýšený príjem alkoholu môže podporovať ukladanie škodlivého LDL cholesterolu v cievach a dokonca ani ospevované víno nie je výnimkou.
Mentálna anorexia
Pri mentálnej anorexii dochádza k zmenám v metabolizme lipidov, ktoré môžu vyústiť do zvýšenej hladiny cholesterolu. Anorexia je spojená so zvýšeným vstrebávaním cholesterolu v strave, poklesom aktivity lipoproteínovej lipázy (enzým využívajúci tuky ako zdroj energie), zníženým príjmom zdravých tukov z rady omega-3 mastných kyselín, poklesom tvorby žlčových kyselín a spomalením metabolizmu LDL cholesterolu. Pri správnej liečbe sa cholesterol postupne vráti do normy.
8 tipov, ako znížiť vysoký cholesterol (ale aj mu predchádzať)
Vysoký cholesterol môže byť dedičný, ale omnoho častejšie ide o následok nezdravého životného štýlu. Iba malé percento pacientov s vysokým cholesterolom v krvi má hodnoty zvýšené v dôsledku genetickej predispozície. Dobrou správou teda je, že hladinu cholesterolu môžete väčšinou ovplyvniť sami. Čo môžete urobiť pre prevenciu aj liečbu vysokého cholesterolu?
- Jedzte zdravo a do jedálnička zaraďte dostatok zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, strukovín, rýb a zdravých tukov (orechy, semienka, kvalitné rastlinné oleje).
- Strážte si príjem živočíšnych a transtukov (obmedzte tučné mäsá, plnotučné mliečne výrobky, tučné údeniny, priemyselne spracované potraviny, polotovary a sladkosti).
- Znížte príjem cukru.
- Udržujte si optimálnu telesnú hmotnosť a v prípade nadváhy alebo obezity sa pokúste zhodiť čo najviac nadbytočných kilogramov.
- Každý deň sa skúste aspoň 30 minút venovať pohybovej aktivite (počíta sa aj chôdza).
- Nefajčite.
- Obmedzte pitie alkoholu.
- Naučte sa zvládať stres.
Záver: Vysoký cholesterol nebolí, nezanedbávajte prevenciu u lekára
- Hypercholesterolémia nebolí, ale spôsobuje mnoho zdravotných komplikácií. Preto je zvlášť dôležité chodiť pravidelne k lekárovi.
- Na preventívnej prehliadke u svojho praktického lekára by ste sa mali zastaviť ideálne každý rok.
- Od osemnástky by vám aspoň každých 5 rokov mal skontrolovať hladiny tukov v krvi.
Zdroje
1. Blesso, C. N., & Fernandez, M. L. (2018). Dietary Cholesterol, Serum Lipids, and Heart Disease: Are Eggs Working for or Against You? Nutrients, 10(4), 426.
2. Vrablík, M., Schwarzová, L., Freiberger, T., Tichý, L., & Češka, R. (2016). Familiární hypercholesterolemie: klinické nálezy, molekulární genetika a diferenciální diagnostika. Athero Review, 1(1), 19–27.
3. https://ca-ko.cz/diagnozy/familiarni-hypercholesterolemie/
4. Tesařová, Š., & Vrablík, M. (2018). Nové možnosti v diagnostice a léčbě familiární hypercholesterolemie. Medicína pro praxi, 15(3), 122–126.
5. Špinar, J., Ludka, O., Šenkyříková, M., Vítovec, J., Špinarová, L, & Dušek, L. (2009). Vnitřní lékařství, 55(9), 724–729.
6. Klop, B., Elte, J. W., & Cabezas, M. C. (2013). Dyslipidemia in obesity: mechanisms and potential targets. Nutrients, 5(4), 1218–1240.
7. Inaraja, V., Thuissard, I., Andreu-Vazquez, C., & Jodar, E. (2020). Lipid profile changes during the menopausal transition. Menopause, 27(7), 780–787.
8. Bartels, Ä., & O’Donoghue, K. (2011). Cholesterol in pregnancy: a review of knowns and unknowns. Obstetric Medicine, 4(4), 147–151.
9. https://kapitolyozdravi.cz/clanek/cholesterol-v-krvi-tehotenstvi
10. Huff, T., Boyd, B., & Jialal, I. Physiology, Cholesterol. [cit. 10-04-2024]. In: StatPearls [online]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2024 Jan-. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK470561/
11. Johnson, C., & Greenland, P. (1990). Effects of exercise, dietary cholesterol, and dietary fat on blood lipids. Archives of Internal Medicine, 150(1), 137–141.
12. van der Plas, A, Antunes, M., Pouly, S., de La Bourdonnaye, G., Hankins, M., & Heremans, A. (2023). Meta-analysis of the effects of smoking and smoking cessation on triglyceride levels. Toxicology Reports, 10, 367–375.
13. Tichá, L‘., & Podracká, L‘. (2018). Mentálna anorexia a poruchy lipidového metabolizmu. Athero Review, 3(3), 173–174.
