Mgr. Zuzana Veselá
Vedu o výžive študovala v zahraničí – vo Viedni získala titul MSc. Dnes pôsobí ako doktorandka na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa výskumu vzťahu výživy a chronických ochorení, najmä obezity.
Obsah článku:
V akej fáze je aktuálne váš výskum?
Aktuálne som na materskej dovolenke, čo mi prinieslo väčší odstup od mojej práce aj v rámci doktorandského štúdia. V rámci neho som začiatkom môjho nástupu na materskú dovolenku úspešne ukončila druhý ročník. Aj keď mi výskumná práca na univerzite veľmi chýba a teším sa na pokračovanie v nej, vnímam túto prestávku veľmi pozitívne, keďže mi to prinieslo väčší nadhľad a tiež čas viac o mojom výskume premýšľať bez stresu z termínov. 🙂
Obezita súvisí s mnohými chronickými ochoreniami. Aké sú z vášho pohľadu najčastejšie?
Pri obezite nie sú skutočným problémom fyzické zmeny tela, ktoré môžeme vidieť navonok, ale práve tie, ktoré sa dejú skryto, vo vnútri.To, že obézny človek z aktuálneho pohľadu západných kultúr nezapadá do ideálu krásy, je z môjho pohľadu absolútne nepodstatný problém. Riziko obezity predstavuje celkové narušenie fungovania nášho tela a jeho procesov a výrazné ohrozenie nášho zdravia.
Vieme, že obezita má potenciál znížiť našu priemernú dĺžku života až o 8 rokov a pripraviť nás dospelých až o 19 rokov zdravého života v dôsledku cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych chorôb. Okrem toho, čo sa často podceňuje, je obezita rizikovým faktorom niektorých typov rakoviny. Dnes už je známe aj to, že obezita znižuje imunitu, čo vedie k zvýšenému riziku bakteriálnej a vírusovej infekcie, ako aj k zníženej imunitnej odpovede na niektoré očkovania.
Akú veľkú rolu hrá pri nadváhe a obezite genetika? Mnoho ľudí hovorí „je jedno, čo jem, priberám aj počas cesty okolo cukrárne“. Majú pravdu alebo si len ospravedlňujú nezdravý životný štýl?
Vieme, že obezita môže byť do značnej miery spôsobená aj geneticky, avšak toto je v populácii menej časté, ako by sa mohlo zdať. Gény môžu priamo spôsobiť obezitu pri špecifických poruchách ako sú Bardet-Biedlov syndróm a Prader-Williho syndróm, avšak týka sa to v priemere 1:10 000 – 1:15 000 živonarodeného dieťaťa. Gény však samé o sebe (bez nášho pričinenia) nie vždy predpovedajú budúce zdravie. Pre vznik obezity sú potrebné gény aj správanie – štúdie naznačujú, že genetika vysvetľuje „len” 40 – 70 % vzniku obezity, za zvyšok sú zodpovedné ďalšie faktory, a to najmä náš životný štýl.
Pôsobila ste napríklad vo výskumnom centre Special Institute for Preventive Cardiology and Nutrition vo Viedni. To ma privádza k otázke: Aký je vzťah kardiológie a výživy? Ako dôležité je pre srdce udržiavať si zdravú váhu?
Nie je to len o zdravej telesnej hmotnosti, ale o celkovom životnom štýle, ktorý, samozrejme, zahŕňa pravidelný primeraný pohyb, vyváženú a pestrú stravu ale aj ďalšie faktory ako aj napríklad manažment stresu. Často sa stáva, že človek z hľadiska BMI s normálnou telesnou hmotnosťou sa lieči na vysoký krvný tlak alebo užíva statíny na zníženie cholesterolu. Tým však samozrejme nechcem zľahčovať fakt, že obezita je rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení. Kardiovaskulárne ochorenia sú u obéznych ľudí častou komplikáciou a ohrozením života.
Môžeme zdravie srdca podporiť aj jedálničkom? Existujú aj nejaké konkrétne potraviny, ktoré dobre fungujú?
Vieme, že v rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení je z hľadiska výživy kľúčová pravidelná, pestrá a vyvážená strava. Najmä v našej kultúre však často nedosahujeme odporúčané príjmy pre jednotlivé potraviny a živiny. V našej strave je často nedostatočne zastúpené ovocie a zelenina, tiež celozrnné obilniny, strukoviny, orechy, semená a ryby.
Na druhej strane má väčšina európskej populácie nadmerný príjem mäsa a mäsových výrobkov, polotovarov, priemyselne spracovaných výrobkov, fast foodu a tým aj nasýtených tukov, trans tukov, jednoduchých cukrov a nadmerného množstva kalórií, ktoré sú rizikovými faktormi vzniku kardiovaskulárnych porúch a ochorení.
Z hľadiska prevencie preto nie je zväčša potrebné míňať kopec peňazí na doplnky výživy so „zázračnými” účinkami, ale radšej investovať do kvalitnej stravy a dbať na dostatočný príjem už spomínaného ovocia a zeleniny, celozrnných obilnín a strukovín (a tým aj vlákniny), ako aj rýb, orechov, semien a kvalitných rastlinných olejov. Vďaka tomu bude mať telo dostatočný príjem omega-3 mastných kyselín. Obmedziť naopak treba príjem jednoduchých sacharidov a z tohto hľadiska najmä pridaného cukru, nasýtených tukov a najmä trans tukov, ktoré (ako je dokázané) priamo súvisia s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Vo svojej praxi nutričnej poradkyne spolupracujete s lekármi aj psychológmi. Ako taká spolupráca funguje?
V mojej praxi som veľmi vďačná za spoluprácu so všeobecnými lekármi, psychiatrami či psychológmi. Táto spolupráca ma po odbornej stránke (ale aj tej ľudskej) veľmi obohacuje a najmä prináša možnosť multidisciplinárneho riešenia pacientovho problému. So všeobecnými lekármi spolupracujem najmä pri nastavovaní stravy z hľadiska primárnej prevencie chorôb, ale aj pri už vzniknutých rizikových faktoroch, ako je spomínaná nadváha a obezita, vysoký krvný tlak či zvýšený cholesterol alebo cukor v krvi.
Tiež sa venujem úprave stravy pri poruchách trávenia, a to najmä pri syndróme dráždivého hrubého čreva ale aj pri potravinových intoleranciách a alergiách. Druhou veľkou oblasťou, ktorej sa v rámci mojej praxe venujem, sú poruchy príjmu potravy, pri ktorých spolupracujem s lekárom – psychiatrom / všeobecným lekárom a / alebo psychoterapeutom. Táto spolupráca je nevyhnutná pre správny postup obnovenia stravovacích návykov.
V rámci projektu Skutočne zdravá škola sa zameriavate aj na výživu školákov. Ako hodnotíte kvalitu stravy v slovenských školských jedálňach? Čo je dobré a na čom by šlo ešte zapracovať?
Kvalita školskej stravy na Slovensku (minimálne z teoretického pohľadu) je v porovnaní s inými krajinami EÚ na vysokej úrovni. Na Slovensku platia v rámci školského stravovania záväzné predpisy, ktoré musia školské jedálne dodržiavať. Sú to napríklad prísne nároky na hygienu, ale aj prísne predpisy ohľadom dodržiavania odporúčaných výživových dávok pre jednotlivé vekové kategórie či varenie len podľa vytvoreného schváleného katalógu receptúr.
Samozrejme, takmer ako všetko, aj školské stravovanie už potrebuje aktualizáciu jednotlivých predpisov tak, aby spĺňalo aj tie najvyššie štandardy a odporúčania pre výživu renomovaných európskych organizácií a európskych spoločností pre výživu ako je napríklad WHO či odporúčania nemecky hovoriacich krajín (DACH).
V rámci Skutočne zdravej školy som aj súčasťou pracovnej skupiny na Ministerstve školstva, kde sa práve venujeme tejto problematike a verím, že od septembra budú už aj naši škôlkari a školáci môcť ochutnať zavedené zmeny v praxi. Nevyhnutnou súčasťou „zmien na papieri” je vzdelávanie vedúcich, kuchárok, no aj samotných detí a ich rodičov, aby zmeny ľahšie zaviedli do praxe a prijali ich.
V projekte Chuť žiť sa zas venujete prevencii a poradenstvu pri poruchách príjmu potravy. Ako častý je tento problém, napríklad práve teraz v dobe koronavírusových neistôt?
Ukazuje sa, že výskyt porúch príjmu potravy je častejší ako sa udáva v literatúre. Totiž nie každý, kto trpí na poruchu príjmu potravy vyhľadá odbornú pomoc, a tým sa aj dostane do „tabuliek”. V priemere vyhľadá odbornú pomoc menej než 25 % ľudí trpiacich na PPP. Podľa štatistík trpí PPP približne 1 – 3 %, avšak napríklad podľa slovenskej štúdie HBSC z roku 2018 pri skúmaní jednotlivých príznakov PPP u mládeže pozorujeme, že až takmer 40 % dievčat a 30 % chlapcov vykazuje 2 a viac symptómov PPP.
Ochorenie sa netýka len dievčat, ako je často v spoločnosti vykresľované, ale práve 1 z 10 pacientov je chlapec. Práve v tejto ťažkej dobe koronavírusovej pandémie je situácia obzvlášť náročná, psychiatri hlásia enormný nárast pacientov s duševnými poruchami vrátane PPP.
Ako vôbec na sebe človek spozná, že už má vážnu poruchu príjmu potravy a mal by vyhľadať pomoc?
Často sa stáva, že pacienti si svoju poruchu príjmu potravy uvedomia ako poslední. Zvyčajne je to najbližšie okolie, ktoré začne pacienta upozorňovať na zmeny v správaní alebo v strate hmotnosti. Avšak PPP sú často skrytou a nepozorovanou hrozbou, ktorú si v prvotných fázach v mnohých prípadoch nevšimnú ani rodičia či priatelia. Preto pri akomkoľvek aj malom podozrení odporúčam konzultáciu s odborníkom. Aj tu totiž platí ako pri všetkom, že čím skôr sa problém podchytí, tým je to pre priebeh liečby lepšie.
Pomáhate napríklad aj príbuzným klientov s poruchami príjmu potravy? Predsa len to ovplyvní celú rodinu…
V rámci mojej praxe – výživového poradenstva – pomáham často rodičom, ktorí v čase akútnej fázy ochorenia preberajú komplet zodpovednosť za prípravu stravy pre ich deti. Často hľadajú odpovede na otázky, ako má vyzerať správna porcia či aké potraviny má strava ich dieťaťa obsahovať a koľkokrát denne a ako majú stravu podávať. Spolu stravu nastavujeme tak, aby bola opäť vyvážená a vymýšľame cesty, ako stravu navýšiť (ak je to potrebné) a spestriť, tak aby zmeny ich dieťa prijalo.
V osobnom živote ste mamičkou malého dieťaťa. Ako veľmi riešite jeho výživu a čo by ste poradila mamičkám, ktoré bojujú u svojich detí s odmietaním niektorých jedál apod.?
Už od začiatku, ako sa mi narodil synček, som sa ako jedna z mála mamičiek v mojom okolí obzvlášť tešila na zavádzanie príkrmov. 🙂 Snažím sa, aby sme sa všetci doma stravovali pravidelne, pestro a vyvážene s dôrazom na používanie lokálnych a sezónnych potravín. Avšak sú aj dni, kedy to tak u nás nevyzerá, a je to tak úplne v poriadku.
Je v poriadku mať v strave aj pochutiny a jedlá „pre potešenie” – u nás doma napríklad nájdete aj čokoládu. 🙂 Môj synček má aktuálne dva roky a to je obdobie, kedy už úplne vníma, čo mu naservírujem a často mi dá najavo, že toto on teda jesť nebude. Chce to veľa trpezlivosti, aby sa naučil jesť nové potraviny.
Dôležité je však systematicky a trpezlivo ponúkať nové potraviny (napríklad rôzne druhy zeleniny či obilnín) a nerobiť na dieťa nátlak a snažiť sa vyvarovať taktiež vyhrážkam (typu „keď zješ zeleninu, dostaneš sladkosť” a pod.). Tieto skratky sú v skutočnosti okľukami.
Preto by som maminkám, ktoré majú doma podobný problém, rada odkázala, že v tom nie sú samé a nech nevzdávajú ponúkanie teraz odmietaných potravín. Niekedy to bude chcieť 10 pokusov a niekedy 365 či viac (:D), ale potom príde moment, kedy dieťa novú potravinu nielen chytí do rúk či ovonia, vloží do úst a následne vypľuje, ale aj naozaj zje a naučí sa ju mať rado – najmä keď vidí, že ju maminka a tatinko pravidelne jedia.
A na záver malé odľahčenie: Čo vaše leto?
Tento rok bol pre nás (asi ako pre všetkých) náročný a obaja s manželom cítime, že si potrebujeme dať pauzu, preto si berieme veľa voľných dní, ktoré budeme tráviť spolu ako rodina výletmi najmä do prírody. Takéto horúce dni, ako sú teraz, určite strávime pri našom obľúbenom jazere, kam radi jazdíme na bicykloch. Tiež dúfam, že sa nám podarí vyraziť niekam na hory, ktoré nám veľmi chýbajú a že budeme môcť tráviť čas aj s našimi rodinami a priateľmi.
Ďakujeme za množstvo skvelých rád a celej rodine prajeme krásný zvyšok leta 🙂
Mgr. Daniela Krčová
