Bezhladovania.sk

Minerál kremík: Aké funkcie zastáva, prečo je jeho nedostatok chybou a kde ho nájdeme

V súvislosti s fungovaním ľudského organizmu sa o kremíku nepíše hromada článkov ako v prípade napr. vitamínov C či D. Telo ho obsahuje stopové množstvo a málokto vie, ktoré potraviny obsahujú tento prehliadaný minerál. To však neznamená, že pre človeka nemá žiaden prínos. Práve naopak.

Reklama
Popis

Urobte prvý krok pre úspešné chudnutie ešte dnes

Rezervujte si nezáväznú konzultáciu s výživovým poradcom, na ktorej získate:

  • Diagnostiku tela na prístroji typu InBody / Tanita
  • Posúdenie jedálnička a tipy, ako ho upraviť, aby išla vaša váha dolu
  • Odporúčania, čo robiť pre lepší zdravotný stav aj kondíciu
  • Motiváciu a návrh postupu pre úspešné a trvalé chudnutie

Kremík patrí k najmenej známym, dalo by sa povedať až prehliadaným minerálom. Pre naše zdravie je pritom nenahraditeľný. Len málokto vie, že po zinku a železe ide o 3. najviac zastúpený stopový prvok v ľudskom tele. 

Čo sa týka prvkov vo všeobecnosti, ide o 2. najrozšírenejší prvok hneď po kyslíku. V podobe oxidu kremičitého alebo kyseliny kremičitej sa nachádza všade okolo nás, predovšetkým v horninách a pôde. V čom spočíva význam tohto nevyhnutého minerálu pre ľudské zdravie? 

Čo je kremík a aký má vplyv na zdravie?

Ľudské telo obsahuje približne 140 až 700 mg kremíka. Nájdeme ho takmer vo všetkých tkanivách, najviac však v spojivovom tkanive a orgánoch, ktoré obsahujú spojivové tkanivo. Medzi nich patrí priedušnica (trachea), srdcovnica (aorta), kosti, šľachy, koža a jej adnexa alebo pripojené orgány nechty a vlasy.

Naopak v svaloch a parenchýmových orgánoch (pečeň, pľúca, obličky), ktoré sú tvorené predovšetkým väzivovým stomatom a spojivového tkaniva obsahujú minimum, je jeho koncentrácia štyri až päťkrát nižšia.

Obsah kremíka v tele klesá s pribúdajúcim vekom. Na vine je vnútorný orgán týmus (detská žľaza), ktorý je zodpovedný za jeho vstrebávanie a využitie, a ktorý postupne nahrádza tukové tkanivá.

Zaujímavé je aj to, že kremík nájdeme iba v zdravých tkanivách. Pri poškodení, prípadne zmene tkanív sa obsah kremíka znižuje. To má za následok aj horšiu funkciu tkanív. Nízka hladina kremíka býva bežná pri patologických stavoch, ako je ateroskleróza a nádory.

Najväčšie účinky kremíka na zdravie:

  • podporuje správny vývoj a rast kostí,
  • je dôležitý pre tvorbu kolagénu a všetkých spojivových tkanív,
  • jeho zlúčeniny fungujú ako aktivátor enzýmov,
  • pomáha regulovať metabolické pochody v organizme,
  • do určitej miery reguluje rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení,
  • pomáha udržiavať zdravé vlasy, kožu, nechty a kĺby,
  • bráni vzniku osteoporózy u žien v menopauze a postmenopauze,
  • pozitívne ovplyvňuje normálnu činnosť ciev, srdca a mozgu,
  • znižuje výskyt vrások a zlepšuje celkovú pružnosť kože.

Vlasy, nechty a koža

Strata mladistvého vzhľadu, pružnej a sviežej pokožky sa často spája so zníženou tvorbou kolagénu. Na vine je však aj kremík, ktorý zásadne ovplyvňuje elasticitu kože i hydratáciu. Kremík sa podieľa na tvorbe kolagénu, a preto užívanie kremíka napomáha zlepšiť kvalitu kože, vlasov, nechtov – najmä u žien nad 40 rokov. 

Kosti, šľachy a kĺby

Tento minerál má v tele dve dôležité funkcie. Okrem podpory tvorby kolagénu ovplyvňuje vývoj a rast kostí. Podľa niektorých štúdií dokonca urýchľuje proces mineralizácie kostí rovnako ako vitamín D, a pomáha tak spevniť kosti a brániť vzniku osteoporózy.

Imunita lebo prirodzená obranyschopnosť organizmu

Kremík podporuje normálnu funkciu imunitného systému. Príjem oxidu kremičitého ho môže za určitých okolností stimulovať a zlepšiť ochranu organizmu pred respiračnými ochoreniami.

kremík a zdravie
Kremík sa veľkou mierou podieľa na vzhľade vlasov a nechtov.

Odporúčaná denná dávka kremíka

Denná odporúčaná dávka kremíka nebola doposiaľ stanovená, ako je to aj pri iných vitamínoch, mineráloch a stopových prvkoch. Podľa odhadov sa denný príjem kremíka v bežnej strave pohybuje v rozmedzí 10 až 30 mg. Denne by sme podľa odborníkov mali prijímať ideálne 20 až 40 mg.

Pri bežnej, zdravej a pestrej strave je príjem kremíka u zdravého človeka dostatočný. Problémy nastávajú až v pokročilom veku, kedy obsah kremíka v tele prirodzene klesá. U žien viac ako u mužov.

Užívanie doplnkov stravy za účelom zlepšenia zdravia je vhodné konzultovať s lekárom. Tu sa dávky pohybujú rádovo v jednotkách až stovkách miligramov.

Ako nedostatok či nadbytok kremíka ohrozuje zdravie

Keďže je dôležitý predovšetkým pre funkciu a tvorbu spojivových tkanív, jeho nedostatočný príjem sa môže prejaviť oslabením kostí, nechtov, vlasov a kože

Našťastie sa kremík nachádza v mnohých bežne dostupných potravinách. Nejde o vzácny minerál, väčšina ľudí ho prijíma v dostatočnom a bezpečnom množstve, a teda nepotrebujú užívať špeciálne doplnky stravy

Možné prejavy nedostatočného príjmu kremíka:

  • oslabené kosti,
  • poruchy štruktúry kostí,
  • osteoporóza,
  • lámavé a štiepiace sa nechty a vlasy,
  • slabé a vypadávajúce vlasy,
  • ochabnutá a dehydratovaná pokožka,
  • rýchlejší vznik vrások.

Hrozí predávkovanie kremíkom?

Bezpečná hranica pri dennom príjme kremíka bola stanovená na 12 mg kremíka na jeden kilogram telesnej hmotnosti, čo u osoby vážiacej 60 kg predstavuje dávku 700 mg.

Vzhľadom k tomu, že z bežnej stravy priemerný človek príjme cca 10 až 30 g kremíka denne, riziko predávkovania sa je v podstate nemožné. Riziko tak hrozí iba v prípade nadmerného a lekárom nekontrolovaného užívania doplnkov stravy obsahujúcich kremík, a ani to nebude ľahké.

nízka hladina kremíka
Nízka hladina minerálu kremík zhoršuje kvalitu pleti, vlasov a nechtov. Je totiž ich významnou súčasťou a navyše je nevyhnutný pre tvorbu kolagénu.

Ktoré potraviny obsahujú väčšie množstvo kremíka?

Najlepším zdrojom sú celozrnné obilniny, koreňová zelenina a strukoviny, ale aj ovocie, orechy a mäso. Kremík obsahuje aj pitná voda, minerálne vody, pivo a víno. Pozor však treba dávať nielen na obsah kremíka, ale aj jeho využiteľnosť v tele.

Najlepšie zdroje kremíka v potravinách:

  • obilniny (najmä druhy s vyšším obsahom vlákniny) – ovos, jačmeň, pšenica,
  • strukoviny – fazuľa,
  • zelenina – cvikla, mrkva, reďkovka, zemiaky, cibuľa,
  • ovocie – banány, sušené ovocie,
  • byliny – najmä žihľava dvojdomá a praslička roľná,
  • orechy,
  • mäso,
  • niektoré minerálne vody,
  • alkoholické nápoje – pivo a víno.

Potraviny s najvyšším obsahom kremíka (100 g):

Potravina Obsah kremíka
ovsené vločky 18,8 mg
celozrnná ryža 16,2 mg
fazuľa  5,5 mg
špenát 1,8 mg
banány 6,2 mg

Tipy na recepty s vysokým obsahom kremíka

Záverečné zhrnutie: 

Nezabúdajte vo svojej strave na kremík a zapamätajte si o ňom niekoľko dôležitých informácií.

  • Je nevyhnutný pre vývoj a rast kostí, kože, vlasov, nechtov a ďalších orgánov obsahujúcich väčšie množstvo spojivového tkaniva.
  • Prispieva k tomu, aby bola pokožka pružnejšia, vlasy silnejšie a hustejšie a nechty pevnejšie.
  • Pozitívne ovplyvňuje normálnu funkciu srdca, ciev i mozgu.
  • Zdravý, vyvážený a pestrý jedálniček obsahuje dostatočné množstvo kremíka a nie je nutné užívať doplnky stravy.
Reklama
Popis

Urobte prvý krok pre úspešné chudnutie ešte dnes

Rezervujte si nezáväznú konzultáciu s výživovým poradcom, na ktorej získate:

  • Diagnostiku tela na prístroji typu InBody / Tanita
  • Posúdenie jedálnička a tipy, ako ho upraviť, aby išla vaša váha dolu
  • Odporúčania, čo robiť pre lepší zdravotný stav aj kondíciu
  • Motiváciu a návrh postupu pre úspešné a trvalé chudnutie
Bc. Monika Šaríková

Bc. Monika Šaríková

Keď som pred rokmi študovala históriu a literatúru, nenapadlo by mi, že sa nakoniec budem živiť písaním. Jednoznačne najradšej sa venujem písaniu o zdravom životnom štýle. Milujem dobré jedlo, rada varím a najviac si ulietavam na českej a ázijskej kuchyni, zbožňujem prírodu a pohyb. Medzi moje veľké športové lásky patrí najmä beh, cyklistika, turistika a jóga. :)