Diabetes mellitus 2. typu je celosvetový problém spojený s mnohými zdravotnými komplikáciami a vysokou úmrtnosťou. Výskyt cukrovky 2. typu v posledných rokoch celosvetovo stúpa, a to hlavne v rozvojových krajinách.
Na vine je hlavne zvyšujúci sa problém s nadváhou a obezitou, nezdravá strava, nedostatok pohybu a sedavý spôsob života. Pritom obyčajnou úpravou životosprávy sa dá tomuto ochoreniu predísť a vyhnúť sa vážnym zdravotným dopadom cukrovky, ako je slepota alebo zlyhanie obličiek.
Obsah článku:
Cukrovka je vážne ochorenie, no mnoho ľudí o nej napriek tomu nevie
Diabetes mellitus (cukrovka) je chronické ochorenie, pri ktorom telo nie je schopné správne spracovávať glukózu – teda základný cukor, ktorý je hlavným zdrojom energie pre väčšinu našich orgánov. Príčinou tejto poruchy je relatívny alebo absolútny nedostatok hormónu inzulínu, ktorý sa podieľa na využití krvného cukru, teda glukózy v organizme.
Ako funguje hormón inzulín
U zdravého človeka inzulín umožňuje vstup cukru z krvi do buniek, kde slúži ako zdroj energie. Pri cukrovke je inzulínu nedostatok (diabetes mellitus 1. typu) alebo bunky na inzulín nereagujú (diabetes mellitus 2. typu). Nedostatok inzulínu vedie k tomu, že sa glukóza nedostáva na miesto potreby – k bunkám – ale hromadí sa v krvi. Dôsledkom je zvýšená hladina cukru v krvi – hyperglykémia, lenže v bunkách cukor (energia) chýba.
Hladina krvného cukru v priebehu dňa kolíše
Normálna hladina krvného cukru (glykémia) nalačno je 3,8 – 5,6 mmol/l. Za cukrovku sa označuje opakovane nameraná glykémia nalačno nad 7,0 mmol/l alebo niekoľkokrát náhodne nameraná glykémia nad 11,1 mmol/l. Pri vysokej hladine krvného cukru je dôležité opakovane hodnotu overiť, pretože jednorazovo zvýšená hodnota glykémie nič neznamená.
Nalačno nameraná hladina krvného cukru medzi 5,6 a 6,9 mmol/l je tzv. hraničná glykémia. Pre potvrdenie alebo vylúčenie cukrovky sa následne vykoná vyšetrenie pomocou orálneho glukózového tolerančného testu. Cukrovka sa potvrdí, pokiaľ je glykémia v 120. minúte orálneho glukózového tolerančného testu vyššia ako 11,1 mmol/l.
Medzi bežné príznaky cukrovky patrí:
- časté močenie
- abnormálny smäd
- suchosť v ústach
- únava
- svalová slabosť
- rozostrené videnie
- neustály hlad
- zápach moču po acetóne
V súčasnosti má v Slovenskej republike viac než 6,5 % ľudí cukrovku. Ide však iba o evidované prípady a výskyt cukrovky môže byť v skutočnosti o dosť vyšší. Predpokladá sa totiž, že ďalších 5 % populácie zostáva nediagnostikovaných.1, 2
Aké sú známe typy cukrovky a čím sa líšia?
Medzi najčastejšie typy cukrovky patrí cukrovka 1. typu a cukrovka 2. typu. Oba typy sa líšia hlavne svojou príčinou a rozdielna je preto aj ich liečba. Pri cukrovke 1. typu je príčinou poruchy nedostatok hormónu inzulínu, zatiaľ čo pri cukrovke 2. typu dochádza k zníženej citlivosti buniek na inzulín, ktorý za normálnych podmienok reguluje vstup glukózy do buniek.
Najčastejšie sa objavuje diabetes mellitus 2. typu, ktorý tvorí približne 90 % prípadov. Diabetes mellitus 1. typu postihuje asi 7 % pacientov s cukrovkou a ostatné typy sú skôr vzácne.1, 2, 3 Medzi menej časté typy cukrovky patrí gestačný diabetes (tehotenská cukrovka) a diabetes mellitus typu MODY.
Diabetes mellitus 1. typu (cukrovka 1. typu)
Ochorenie najčastejšie vzniká už v detstve alebo v mladosti, ale u nízkeho percenta ľudí sa môže objaviť až v dospelosti ako tzv. LADA (latentný autoimunitný diabetes dospelých). Pre cukrovku 1. typu je charakteristický absolútny nedostatok hormónu inzulín. To znamená, že pankreas netvorí dostatok inzulínu, ktorý je nevyhnutný pre hospodárenie s glukózou.
Ide o vrodené ochorenie, ktoré nie je podmienené nezdravým životným štýlom. Cukrovka 1. typu je autoimunitná porucha, pri ktorej imunitný systém napáda vlastné bunky pankreasu.
Diabetici 1. typu sú preto celoživotne závislí od podávania inzulínu v injekciách a musia dodržiavať špeciálnu diabetickú diétu s individualizovaným množstvom sacharidov.
Diabetes mellitus 2. typu (cukrovka 2. typu)
Cukrovka 2. typu sa najčastejšie rozvíja v dospelosti, ale v posledných rokoch sa jej výskyt zvyšuje aj u detí. Diabetes mellitus 2. typu postihuje asi 5 % obyvateľov v SR a vyskytuje sa až u 91 % pacientov s cukrovkou. Príčinou cukrovky 2. typu je predovšetkým nezdravý životný štýl – nadváha, obezita, nezdravá strava a nedostatok pohybu.
Pre cukrovku 2. typu je typický relatívny nedostatok inzulínu a inzulínová rezistencia. To znamená, že pankreas síce môže tvoriť dostatok hormónu inzulínu, ale bunky na inzulín nie sú schopné reagovať – strácajú voči nemu citlivosť, sú inak povedané rezistentné.
Inzulín tak nemôže plniť svoju funkciu a glukóza sa nedokáže dostať do buniek – preto sa hromadí v krvi. Organizmus na zvýšenú hladinu cukru v krvi reaguje ďalším vyplavením inzulínu, aby udržal normálne hodnoty glykémie. Vzniká začarovaný kruh.
Správna diéta pri cukrovke 2. typu často stačí
Porucha citlivosti na inzulín súvisí hlavne s nadmerným množstvom tuku v tele. Pri cukrovke 2. typu preto väčšinou nie je nutné podávanie inzulínu a v mnohých prípadoch stačia správne nastavené diétne opatrenia a redukcia telesnej hmotnosti. Iba u časti diabetikov 2. typu je potrebné podávať aj lieky – perorálne antidiabetiká. Tieto lieky sa podávajú v prípade, že úprava stravy a pravidelný pohyb nezaberajú.
Príznaky cukrovky často nie sú výrazné
Cukrovka 2. typu sa rozvíja postupne a veľa ľudí si tak príznaky často ani nevšimne. Práve tým je ale cukrovka nebezpečná, pretože dlhodobo vysoká hladina cukru v krvi už môže napáchať v tele veľké škody. Pokiaľ sa cukrovka 2. typu včas nelieči, môže dôjsť k úplnému vyčerpaniu buniek pankreasu a rozvoju absolútneho nedostatku inzulínu, pri ktorom je nutné začať s aplikáciou inzulínu.
Gestačný diabetes (tehotenská cukrovka)
Tento typ cukrovky sa objavuje u niektorých žien v priebehu tehotenstva a spontánne odznie po pôrode v priebehu šestonedelia. Na tehotenskú cukrovku sa robí dvojfázový screening – v prvej fáze sa meria hladina krvného cukru (glykémia) nalačno a medzi 24. až 28. týždňom sa robí špeciálny orálny glukózový tolerančný test (OGTT).
Gestačný diabetes mellitus postihuje približne 3 % tehotných žien.4 Tehotenská cukrovka sa podobá cukrovke 2. typu, pretože pri nej dochádza k zvýšenej tvorbe inzulínu a znižuje sa citlivosť buniek na inzulín.
Príčiny môžu byť rôzne
Príčinou vzniku tehotenskej cukrovky pritom nemusí byť vôbec nezdravý životný štýl alebo nadváha. Za jej vznikom môžu aj hormonálne zmeny, vek a genetická predispozícia.
Rizika nepodceňujte
Hoci tehotenská cukrovka po pôrode vymizne, zanedbanie jej liečby môže ohroziť nenarodené dieťa. Hlavnými rizikami je vysoká pôrodná hmotnosť, porucha vývoja orgánov a v budúcnosti tak hyperaktivita alebo sklony k obezite.
Zdravý jedálniček a pravidelný pohyb
Základom liečby tehotenskej cukrovky je zdravý jedálniček a pravidelný pohyb. Iba u malého percenta tehotných žien je nutná liečba inzulínom.
Dôsledky cukrovky môžu byť fatálne. Aké komplikácie hrozia?
Neliečená cukrovka môže viesť ku komplikáciám, ktoré postihujú niektoré orgány a tkanivá v ľudskom tele. Mnohé z týchto komplikácií môžu byť až devastujúce. V súčasnosti u nás patrí cukrovka medzi najčastejšie príčiny úmrtia. Len v roku 2018 zomrelo na komplikácie cukrovky cez 4 000 osôb.5
Pri nedostatočne liečenej (alebo neliečenej vôbec) cukrovke dochádza hlavne k poškodeniu ciev a nervových buniek, čo môže mať katastrofické dopady na naše zdravie. Diabetes mellitus 2. typu je hlavnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení, slepoty a zlyhania obličiek.
Neliečená cukrovka vedie k mnohým komplikáciám:
- infarkt myokardu
- mozgová mŕtvica
- ateroskleróza
- vyššia náchylnosť k infekciám
- poruchy trávenia a vyprázdňovania
- žlčníkové kamene
- poškodenie obličiek (diabetická nefropatia)
- ochorenie očí (diabetická retinopatia) – zhoršenie zraku, zelený a šedý zákal, poškodenie sietnice oka až úplná slepota
- poškodenie nervov (diabetická neuropatia) – brnenie, bolesti a kŕče dolných končatín
- syndróm diabetickej nohy – odumieranie tkanív dolných končatín od kotníka smerom k prstom, ktoré môže viesť až k amputácii nohy
Kľúčom k liečbe cukrovky 2. typu je zmena životného štýlu
Cukrovka 2. typu je úzko spojená s nadváhou a nezdravým životným štýlom. Základom liečby cukrovky 2. typu je preto zníženie telesnej hmotnosti. Avšak drastické obmedzenie kalórií, extrémne diéty, hladovky alebo kokteily na chudnutie nie sú v tomto ohľade ničím prínosné.
Redukciu váhy je dôležité docieliť zdravou stravou a pravidelným pohybom – teda dlhodobým praktizovaním zdravej životosprávy.
1. Redukcia telesnej hmotnosti
Zníženie telesnej hmotnosti pri nadváhe alebo obezite je to najdôležitejšie, čo môžete ako diabetik urobiť. Redukcia váhy vedie k zníženiu glykémie, obnoveniu citlivosti tkanív na inzulín, a vy sa tak vyhnete komplikáciám spojeným s neliečenou cukrovkou alebo doživotnému užívaniu liekov.
Dôležité je teda trvalé schudnutie a dlhodobé udržanie zdravej váhy. Extrémne diétne opatrenie alebo hodiny strávené na bežiacom páse preto nie sú vhodnou cestou k cieľu, pretože takýto spôsob chudnutia nie je dlhodobo udržateľný.
Cieľom pri chudnutí by malo byť hlavne percento telesného tuku. Ideálnym výsledkom je dosiahnuť maximálne 20 % telesného tuku u mužov a 28 % telesného tuku u žien. Nie vždy je to síce reálne, preto sa počíta každé kilo dole. Už len strata 5 – 10 % telesnej hmotnosti vedie u diabetikov k zlepšeniu ich zdravotného stavu.
2. Zdravý jedálniček
Zdravé stravovanie zohráva pri cukrovke 2. typu veľkú úlohu. V jedálničku by mali prevažovať prirodzené a čo najmenej priemyselne spracované potraviny. Diabetici by mali obmedziť hlavne pridané cukry, nezdravé tuky, vyprážané jedlá, pokrmy z fast foodu a rôzne polotovary.
Základom jedálnička pri cukrovke by mali byť naopak tieto potraviny – zelenina, ovocie (do 200 g/deň), chudé mäso, ryby, neochutené menej tučné mliečne výrobky (kyslomliečne výrobky, syry do 30 % t.v.s., cottage, biele jogurty do 3 % tuku, nízkotučný a polotučný tvaroh), strukoviny, celozrnné obilniny, kvalitné prílohy (zemiaky, natural ryža, celozrnný kuskus, pohánka, pšeno, quinoa) a kvalitné tuky (olivový ľanový olej, avokádo, rybí tuk, orechy, semienka).
Diéta pri cukrovke
Dôležité je tiež nastaviť si jedálniček tak, aby spĺňal zásady redukčného režimu. Väčšina diabetikov 2. typu má totiž nadváhu alebo obezitu. Jedálniček by nemal byť ale príliš kaloricky deficitný, inak hrozí skôr strata svalovej hmoty ako telesného tuku, a tiež strata motivácie.
Každý organizmus môže navyše na zmenu životosprávy reagovať inak, preto je vždy dôležité zvoliť individuálny prístup. Z tohto dôvodu je vhodné stravovacie návyky najskôr konzultovať s nutričným terapeutom alebo nutričným špecialistom.
Desatoro zdravého stravovania pri cukrovke 2. typu
- Jedzte pravidelne. Rozvrhnite si svoj jedálniček do 4 až 6 menších porcií denne.
- Obmedzte v jedálničku jednoduché cukry. Odbúrajte sladenie cukrom a inými sladidlami s vysokým podielom jednoduchých cukrov (med, javorový sirup a datľový sirup). Eliminujte tiež sladené nápoje vrátane ochutených minerálnych vôd, džúsov, smoothies a ovocných freshov. Obmedzte konzumáciu sladkých potravín, ako sú dezerty, zákusky, buchty, šišky, záviny, croissanty a iné druhy krehkého pečiva.
- Zamerajte sa na komplexné sacharidy. Komplexné sacharidy alebo zložené cukry by mali byť hlavným zdrojom energie u diabetikov. Na rozdiel od jednoduchých cukrov totiž nespôsobujú prudké výkyvy hladiny krvného cukru. Sacharidy by mali tvoriť približne 45 – 50 % nášho celkového energetického príjmu. Vhodné je celozrnné alebo žitné pečivo, zemiaky, ryža basmati, natural ryža, celozrnné cestoviny, celozrnný kuskus, quinoa, pohánka alebo pšeno.
- Nezabúdajte na bielkoviny. Bielkoviny sú dôležitými stavebnými kameňmi nášho tela a mali by tvoriť 15 – 20 % celkového energetického príjmu. Bielkoviny by sa zároveň mali vyskytovať v každom dennom chode. Medzi vhodné zdroje bielkovín patrí chudé mäso, ryby, nízkotučné a stredne tučné mliečne výrobky, strukoviny, vajcia (v obmedzenom množstve), vaječné bielky (neobmedzene), šmakoun, tofu a tempeh.
- Obmedzte príjem nasýtených tukov. Tuky by mali v jedálničku zastávať 25 – 30 % energetického príjmu. Okrem celkového príjmu je ale potrebné strážiť si aj správne zdroje tukov. Zamerajte sa na zdravé tuky s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín – orechy, semienka, tučné ryby, avokádo, olivy, olivový olej, ľanový olej a avokádový olej. Znížte naopak príjem tukov s vysokým podielom nasýtených mastných kyselín, ktoré sa vyskytujú v tučných mliečnych výrobkoch (syry nad 45 % t.v.s., maslo, smotana), tučných druhoch masa, masti a tučných údeninách (salámy, párky, klobásy, jaternice, prejt a pod.).
- Vyhnite sa trans-tukom. Trans-tuky alebo trans-mastné kyseliny patria medzi veľmi škodlivé tuky. Zvyšujú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a celkového cholesterolu v krvi. Súčasne znižujú hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu a pôsobia protizápalovo, čím zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení, aterosklerózy a cukrovky 2. typu. Hlavným zdrojom trans mastných kyselín sú najmä stužené tuky, polotovary, vyprážané jedlá, sladkosti, fast food a ďalšie priemyselne spracované potraviny.
- Zvýšte príjem zeleniny. Zelenina je cenným zdrojom vitamínov a vlákniny. V porovnaní s ovocím má omnoho nižší energetickú hodnotu a obsahuje minimum cukrov. Snažte sa denne zjesť aspoň 400 gramov zeleniny a preferujte čerstvú zeleninu nad tou tepelne upravenou. Pozor ale na zeleninu, ktorá obsahuje veľké množstvo sacharidov – červená repa, kukurica, mrkva, melón. Tieto druhy zeleniny je vhodné konzumovať len striedmo alebo v menšom množstve.
- Ovocie áno, ale s mierou. Ovocie je zdravé, ale je tiež zdrojom jednoduchých cukrov. Snažte sa obmedziť množstvo ovocia na 100 – 200 gramov za deň a preferujte menej sladké druhy ovocia – jahody, maliny, čučoriedky.
- Obmedzte príjem soli. Okrem umierneného solenia pokrmov je omnoho dôležitejšie obmedziť potraviny a pochutiny s vysokým obsahom soli. Ide napríklad o polotovary, mrazenú pizzu, chipsy, chrumky, slané oriešky, konzervované potraviny, ale tiež niektoré syry a údeniny.
- Dbajte na pestrosť. Pestrý jedálniček sa dodržiava omnoho ľahšie ako ten, ktorý tvorí voda, knäckebrot a hlávkový šalát. Aj redukčný jedálniček pri cukrovke 2. typu by mal byť plnohodnotný, vyvážený a pestrý.
3. Pravidelný pohyb
Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou liečby cukrovky 2. typu. Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje celkovú kondíciu, ale tiež citlivosť tkanív na hormón inzulín. Pohyb navyše prospieva k väčšiemu výdaju energie a môže urýchliť znižovanie telesnej hmotnosti na optimálnu váhu, ktorá je pri liečbe cukrovky 2. typu nesmierne dôležitá.
Ako často cvičiť
Ideálne je zaradiť pohyb 3 až 6-krát týždenne po dobu aspoň 30 minút. Vhodné sú predovšetkým aeróbne aktivity, ako je svižná chôdza, turistika, plávanie alebo bicyklovanie. Aeróbne aktivity môžeme doplniť o primeraný silový tréning, ktorý pomáha spevniť svaly a znižuje inzulínovú rezistenciu.
Pohyb je, samozrejme, nutné prispôsobiť zdravotnému stavu a fyzickým možnostiam každého jedinca. Diabetici 2. typu liečení antidiabetikami by navyše mali sledovať svoju glykémiu pred a po cvičení. Pri nízkej hladine krvného cukru (hypoglykémii) by mali upraviť intenzitu fyzickej záťaže alebo doplniť sacharidy v priebehu záťaže.
4. Zdravý životný štýl
Okrem redukcie telesnej hmotnosti, úpravy jedálnička a pravidelného pohybu je dôležité tiež obmedziť alkohol, ideálne prestať fajčiť, znížiť mieru stresu v svojom živote a dbať tiež na dostatočný spánok.
Záver
- Cukrovka 2. typu je závažný problém, ktorý by sme nemali podceňovať.
- Výskyt tohto ochorenia neustále rastie, a hoci cukrovka zo začiatku nijako nebolí, môže priniesť naozaj vážne komplikácie.
- Prevencia je pritom tak jednoduchá – jesť z väčšej časti zdravo a pravidelne sa hýbať.
Pri cukrovke 2. typu je potom dôležité trvalo schudnúť pomocou fyzickej aktivity a zdravého jedálnička s primeraným kalorickým deficitom. Jedine tak dôjde k obnove citlivosti tkanív na inzulín, zmierneniu prejavov cukrovky a prevencii komplikácií. Dôležitá je, samozrejme, aj úzka spolupráca s diabetológom a nutričným terapeutom.
Zdroje
1. https://www.svl.cz/files/files/Doporucene-postupy/2020/DIABETES-MELLITUS-2020.pdf
2. Kocová, M., & Šídlo, L. (2014). Diabetes mellitus – hrozba pro jednotlivce i pro celou společnost. Demografie, 56, 160‒171.
4. Anděl, M., Brunerová, L., Novák, J., Hašpicová, M., & Trešlová, L. (2007). Diabetes mellitus: Současný pohled na patogenezi, klasifikaci a léčbu. Neurologie pro praxi, 1, 49–54.
6. Lášticová, M. (2013). Léčba diabetu 2. typu v ordinaci praktického lékaře. Medicína pro praxi, 10(6–7), 223–225.
7. Szabó, M., Pelíšková, P., Kvapil, M., & Matouš, M. (2009). Význam pohybové aktivity v léčbě diabetes mellitus. Interní medicína, 11(2), 63–65.
8. Olšovský, J. (2018). Diabetes mellitus 2. typu: průvodce ošetřujícího lékaře. 2. aktualizované a doplněné vydání. Praha: Maxdorf. Farmakoterapie pro praxi. ISBN 978-80-7345-558-3.
9. Himanshu, D., Ali, W., & Wamique, M. (2020). Type 2 diabetes mellitus: pathogenesis and genetic diagnosis. Journal of Diabetes & Metabolic Disorders, 19(2), 1959–1966.
10. Smushkin, G., & Vella, A. (2010). What is type 2 diabetes? Medicine (Abingdon), 38(11), 597–601.
11. Farmaki, P., Damaskos, C., Garmpis, N., Garmpi, A., Savvanis, S., & Diamantis, E. (2020). Complications of the Type 2 Diabetes Mellitus. Current Cardiology Reviews, 16(4), 249–251.
12. Sami, W., Ansari, T., Butt, N. S., & Hamid, M. R. A. (2017). Effect of diet on type 2 diabetes mellitus: A review. International Journal of Health Sciences, 11(2), 65–71.