Ateroskleróza: Príznaky a pomoc pri liečbe zdravým jedálničkom

Srdcová príhoda a mozgová mŕtvica – určite tieto život ohrozujúce stavy poznáte zo svojho okolia a nechcete ich zažiť na vlastnej koži. Čo tieto zdravotné komplikácie spája? Na vine je dlhodobo tichý a neviditeľný proces aterosklerózy. 

Prečo a ako k nemu dochádza? Dá sa zdravotným komplikáciám aterosklerózy predísť? Poďme si to rozobrať v nasledujúcich riadkoch.

Čo je to ateroskleróza?

Ateroskleróza je chronické zápalové ochorenie ciev, ktoré môže vyvolať závažné komplikácie obehového systému, život ohrozujúce stavy a v najzávažnejších prípadoch až smrť. Tento komplexný a dlhodobý proces sa vyznačuje postupným ukladaním tukových látok do vnútorných stien ciev, najmä tepien. 

Okrem cholesterolu sa tu hromadí tiež vápnik a ďalšie zložky. Vznikajúce usadeniny odborne nazývame aterómy, aterosklerotické (aterómové) pláty (plaky). 

Aterómy sa postupne zväčšujú, ich hromadenie spôsobuje zúženie cievnych stien, zníženie ich elasticity a obmedzenie prietoku krvi. V dôsledku týchto zmien môže ateroskleróza časom vyústiť do závažných zdravotných komplikácií, medzi ktoré patrí infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda, embólia či ischemická choroba dolných končatín.

Vznik a rozvoj aterosklerózy

Ako sa vyvíja ateroskleróza 

1. Proces aterosklerózy začína narušením vrstvy buniek, ktorá pokrýva vnútornú stenu ciev (odborne endotel). Endotel zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní prietoku krvi, regulácii zápalových procesov a prevencii tvorby krvných zrazenín. 

Poškodenie tejto vnútornej výstelky ciev môže vznikať v dôsledku: 

1. vysokých hladín LDL (tzv. zlého) cholesterolu, ktorý sa ľahko v stene ciev ukladá;
2. hypertenzie (vysokého krvného tlaku), ktorý mechanicky endotel poškodzuje;
3. cukrovky (diabetu mellitu), pri ktorej vysoké hladiny cukru v krvi podporujú tvorbu reaktívnych foriem kyslíka a prispievajú k poškodeniu ciev;
4. chronického zápalu, ktorý funkciu endotelu ďalej oslabuje;
5. nezdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa neadekvátnu výživu, nedostatočnú fyzickú aktivitu, fajčenie a pod.
6. Poškodený endotel umožňuje prienik častíc do stien ciev, ktoré sa začínajú na stenách ukladať, podliehajú oxidácii a spúšťajú imunitnú reakciu. 
7. Do takto poškodených miest na stene ciev sú signálnymi molekulami priťahované bunky imunitného systému (najmä monocyty, T-lymfocyty). T-lymfocyty koordinujú imunitnú odpoveď a monocyty sa premieňajú na tzv. makrofágy, tie pohlcujú oxidovaný LDL cholesterol a premieňajú ho na penové bunky. 
8. Hromadenie penových buniek spoločne s ďalšími imunitnými bunkami v cievnej stene vedie k tvorbe tukových prúžkov, čo je prvá viditeľná známka aterosklerózy. 
9. Tukové prúžky sa postupne zväčšujú a menia na aterómy, zhluky mŕtvych buniek, lipidov, imunitných buniek, väzivového tkaniva a krvných zrazenín.
10. Aterómy môžu časom zužovať alebo celkom zablokovať cievy. V pokročilých štádiách môže dôjsť k prasknutiu aterómu, čo vedie k vzniku krvnej zrazeniny (trombu), ktorá môže viesť k infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhode alebo inej vážnej zdravotnej komplikácii [1, 3, 4].

Komu a prečo hrozí ateroskleróza?

Ateroskleróza (pôvodca kardiovaskulárnych ochorení) patrí medzi jednu z hlavných príčin úmrtí na celom svete [9]. Samotný počiatok a proces rozvoja tohto ochorenia začína už v detstve. 

V strednom veku tak vykazuje 71 % mužov a 43 % žien známky subklinickej aterosklerózy. To znamená, že tvorba aterómových plátov ticho prebieha bez akýchkoľvek zjavných príznakov alebo komplikácií. Tieto zmeny na stenách ciev možno odhaliť napríklad ich ultrazvukom alebo CT angiografiou [10]. 

Priebeh a rozvoj aterosklerózy ovplyvňuje kombinácia rôznych faktorov. Kľúčovú úlohu zohrávajú aspekty životného štýlu, ako sú nevhodný spôsob stravovania, nedostatok fyzickej aktivity a fajčenie.

Medzi ďalšie významné vplyvy patrí obezita, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, prítomnosť chronických infekcií a zápalových procesov v tele, genetické predispozície a pokročilý vek. Tieto faktory často pôsobia spoločne a urýchľujú patologické zmeny, ktoré vedú k rozvoju aterosklerózy.

Inšpirujte sa

Samozrejme som bol veľa skeptický a čakal som niečo na spôsob diét v prášku, ale povedal som si, že tomu šancu dám.

Príznaky aterosklerózy

Ateroskleróza sa rozvíja pomaly a dlho zostáva bezpríznaková. Prejavuje sa až v pokročilých fázach ochorenia, keď zúžené alebo upchaté tepny začnú obmedzovať prietok krvi do orgánov a tkanív. Môže ovplyvniť viacero orgánov a viesť k rozsiahlym komplikáciám. 

Chronický zápal a aterosklerotické plaky podporujú tvorbu krvných zrazenín, ktoré vedú k vážnym alebo život ohrozujúcim ischemickým udalostiam, ako sú infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda či ischemická choroba dolných končatín. Na ďalších riadkoch sa dočítate, ako sa prejavuje ateroskleróza podľa možnej lokalizácie na tele.

Periférne arteriálne ochorenie (tepny dolných končatín)

Chladné končatiny

Prsty na nohách či celé nohy sú chladné, často býva tento príznak spojený so slabým pulzom v dolných končatinách.

Kožné zmeny

Na nohách môže dochádzať k zmene farby kože, k vredom a zle hojacim sa ranám.

Prerušovaná klaudikácia (kŕče alebo bolesť nôh)

Charakteristická je bolesť alebo kŕče v postihnutej končatine počas fyzickej námahy, ktoré ustupujú, ak je končatina v pokoji. Najčastejšie sa problémy objavujú v lýtku, ale môžu zasiahnuť akúkoľvek časť končatiny. V pokročilejších štádiách môžu dané problémy pretrvávať aj v pokoji. 

Koronárna ateroskleróza (srdcovej tepny)

Infarkt myokardu

Bolesť na hrudi sprevádzaná potením, nevoľnosťou a slabosťou.

Angina pectoris

Tlaková, zvieravá alebo pálivá bolesť na hrudi, ktorá môže vystreľovať do ramien, krku, čeľusti alebo až do chrbta. Obvykle sa zhoršuje pri námahe alebo strese.

Dýchavičnosť

Problémy s dýchaním pri fyzickej námahe.

Karotická ateroskleróza (mozgovej tepny)

Cievna mozgová príhoda (mŕtvica)

• Náhla slabosť alebo ochrnutie na jednej strane tela (viditeľná neobvyklá asymetria, napr. povädnutý jeden kútik úst), zmätenosť, problémy pri rozprávaní alebo porozumení, strata zraku alebo rovnováhy.
• Objaviť sa môže prechodný ischemický záchvat, ktorý upozorňuje na hroziace riziko mŕtvice. Ide o krátkodobé príznaky mŕtvice, ktoré obvykle zmiznú do 24 hodín.

Ďalšie príznaky

• Pri renálnej ateroskleróze dochádza k zhoršeniu funkcie obličiek alebo k ich úplnému zlyhaniu. Typický je vysoký krvný tlak, ktorý nereaguje na liečbu.
• Ateroskleróza môže byť tiež spojená so zhoršením kognitívnych funkcií, keď dochádza k pomalšej rýchlosti spracovania informácií a problémom s dlhodobou aj krátkodobou pamäťou.
• Súvisieť môže aj so zvýšenými depresívnymi príznakmi, a to najmä u osôb v pokročilom veku.
• Časnými indikátormi systémovej aterosklerózy môžu byť rovnako problémy so zrakom, ktoré upozorňujú na riziko srdcových a mozgových komplikácií.
• Ateroskleróza môže byť spojená s erektilnou dysfunkciou a príznakmi dolných močových ciest, vyznačuje sa najmä nočným močením u mužov stredného veku.

S ohľadom na bezpríznakový počiatok ochorenia je veľmi dôležité pravidelne kontrolovať rizikové faktory, ako sú hladiny cholesterolu, krvný tlak a hladinu glukózy v krvi, aby bolo možné predísť závažným komplikáciám ochorenia. Veľmi dôležitá je tiež znalosť a pochopenie príznakov aterosklerózy, čo môže pomôcť včas detegovať a liečiť ochorenie a tým predísť závažným komplikáciám [2 4, 7].

Inšpirujte sa

Po pôrode som pribrala 25 kg a moje sebavedomie išlo pomaly dolu. Nielen, že zmenu vidíte sami, ale ak počúvate od známych, ako som veeeeeľa pribrala, na sebavedomí to tiež nepridá.

Prevencia aterosklerózy a jej komplikácie

Okrem pravidelného monitoringu krvných parametrov je potrebné zamerať sa na vhodnú životosprávu, kam patrí vyvážená strava, ale aj dostatok fyzickej aktivity, zníženie stresovej záťaže a zanechanie fajčenia.

Strava

Strava predstavuje jeden z významných ovplyvniteľných faktorov, ktorý môže rozvoj a priebeh aterosklerózy zásadne ovplyvniť. Vyvážená strava zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii rizikových parametrov, ako sú hladiny cholesterolu a glukózy v krvi, krvný tlak či zápalové procesy v tele. 

Aký vplyv majú na priebeh aterosklerózy jednotlivé skupiny potravín? 

Fermentované potraviny

• Fermentované mliečne produkty, ako sú jogurt, kefír, kefírové či acidofilné mlieko, cmar a pod., môžu mať ochranný účinok na srdce. Podobne ako fermentované mliečne výrobky majú protektívny vplyv tiež fermentované rastlinné potraviny, ako sú napríklad kyslá kapusta, kimchi, tempeh, miso, fermentované sójové produkty a ďalšie. Tieto rastlinné potraviny navyše obsahujú mnoho bioaktívnych rastlinných látok, ktoré majú pozitívny vplyv nielen na kardiovaskulárny systém, znižujú krvný tlak, zlepšujú pružnosť ciev a podporujú celkové zdravie organizmu. 
• Fermentované potraviny rovnako obsahujú probiotiká, ktoré pozitívne ovplyvňujú črevnú mikrobiotu, metabolizmus cholesterolu a znižujú zápal.
• Niektoré zo spomínaných potravín rovnako obsahujú aj vlákninu, ktorá pôsobí blahodarne na zdravie čriev aj srdcovo-cievne ochorenia. 
• Preto okrem ostatných mliečnych výrobkov a rastlinných potravín zaraďte do svojho jedálnička ako súčasť prevencie fermentované produkty (ideálne každý deň).

Zelenina a ovocie

• Antioxidanty v ovocí a zelenine, ako sú vitamíny C, E, beta-karotén, flavonoidy, polyfenoly) neutralizujú voľné radikály, ktoré poškodzujú cievny endotel a podporujú ukladanie cholesterolu v cievnych stenách. Zníženie oxidačného stresu ďalej bráni oxidácii LDL cholesterolu. Bioaktívne látky, ako sú flavonoidy, antokyány, karotenoidy a ďalšie, znižujú zápalové procesy spojené s aterosklerózou. Prítomnosť vlákniny pomáha znižovať LDL a naopak zvyšovať HDL cholesterol. Pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny tiež napomáha zlepšovať funkciu cievnych stien, regulovať hladinu cukru v krvi a je prevenciou vzniku obezity. 
• Z týchto dôvodov sa snažte zaraďovať zeleninu či ovocie ku každému jedlu, aby ste celkovo docielili príjem aspoň 500 g zeleniny + ovocia na deň (napr. 300 g zeleniny + 200 g ovocia).

Ryby a morské plody

• Ryby sú bohatým zdrojom omega-3 polynenasýtených mastných kyselín. Tie majú významný ochranný účinok proti ateroskleróze vďaka svojmu vplyvu na lipidový profil, znižujú hladinu triacylglycerolov v krvi a pomáhajú zvyšovať hladinu HDL (tzv. dobrého) cholesterolu v krvi. Ďalej znižujú zápalové procesy v tele, krvný tlak a tiež pomáhajú zlepšovať funkcie endotelu. Preto sa snažte ryby zaraďovať do svojho jedálnička pravidelne – ideálne 2 až 3-krát do týždenne. 

Strukoviny

• Strukoviny obsahujú vlákninu, fytosteroly a ďalšie bioaktívne látky, ktoré pomáhajú znižovať hladinu celkového a LDL cholesterolu v krvi, podporujú reguláciu krvného tlaku majú protizápalové účinky a vďaka nízkemu glykemickému indexu môžu napomáhať stabilizovať aj hladinu krvného cukru. Podobne ako ryby preto strukoviny zaraďujte do svojho jedálnička aspoň 2 až 3-krát týždenne.

Orechy a semená

• Orechy a semienka sú podobne ako strukoviny zdrojom vlákniny a mnohých rastlinných bioaktívnych látok, ktoré podporujú kardiovaskulárne zdravie. Ďalej obsahujú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré majú rovnako blahodarný vplyv na zdravie srdca a ciev. Preto do svojej stravy denne zakomponujte malú hrsť orechov a semienok (cca 25 až 30 g). 

Najvyšší podiel omega-3 mastných kyselín obsahujú vlašské orechy, zo semienok sú potom najvýznamnejším zdrojom ľanové, chia a konopné semienka.

Celozrnné obilniny

• Celozrnné potraviny obsahujú podobne ako iné rastlinné potraviny (ovocie, zelenina a strukoviny) mnohé prospešné bioaktívne látky a tvoria významnú časť príjmu vlákniny s celkovým protektívnym vplyvom na kardiovaskulárne zdravie. Preto sa snažte uprednostňovať celozrnné potraviny na úkor necelozrnných variantov.
• Ide napr. o celozrnné obilniny: ovsené, žitné alebo jačmenné vločky. 
• Celozrnné prílohy: pohánka, bulgur, quinoa, celozrnná tortilla, celozrnný kuskus či celozrnné cestoviny, krúpy alebo ryža natural. 
• Celozrnné pečivo: napr. celozrnný chlieb, žemle, rožky, bagety, grahamové pečivo, žitný či žitno-pšeničný chlieb a pod.

Výber tukov 

• Okrem rýb, orechov a semienok zaraďujte do svojho jedálnička ďalšie zdroje nenasýtených mastných kyselín (s dôrazom na zdroje omega-3 mastných kyselín). Z olejov sú to napr. repkový, ľanový a konopný. Menej bohatým olejom z hľadiska omega-3 mastných kyselín je olej olivový, aj napriek tomu je jeho konzumácia veľmi prospešná a vítaná, možno ju dokonca považovať za významnú súčasť zdravého stravovania. Vďaka vysokému obsahu mononenasýtených mastných kyselín sa podieľa na znižovaní LDL cholesterolu, antioxidanty a polyfenoly pomáhajú znižovať zápal v tele a antioxidanty chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
• Významné zdroje nasýtených mastných kyselín, teda živočíšne tuky z mäsa a mliečnych výrobkov, konzumujte v umiernenom množstve tak, aby nedochádzalo k prevahe nasýtených mastných kyselín vo vašom jedálničku. Ich nadbytok má na srdcovo-cievne ochorenia neblahý vplyv. Preto z mäsa voľte častejšie chudšie druhy (ako sú hydina, chudšie časti hovädzieho a bravčového mäsa či zverinu), menej často si doprajte tučnejšie časti mäsa (ako je bôčik, rebrá či krkovička). Z mliečnych výrobkov konzumujte častejšie polotučné alebo plnotučné výrobky (jogurty, syry a pod.), na úkor tých smotanových. Údeniny, ako salámy, slaninu či klobásy je vhodné zaraďovať vo veľmi obmedzenej miere (alebo celkom výnimočne) ich konzumácia je totiž spojená s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení. 
• Nevhodné z hľadiska kardiovaskulárneho zdravia sú tiež trans-nenasýtené mastné kyseliny. Zvyšujú hladinu triacylglycerolov v krvi, LDL cholesterol a naopak, HDL cholesterol znižujú. Ďalej podporujú zápalové procesy v tele, oxidačný stres, zvyšujú inzulínovú rezistenciu a narušujú funkciu endotelu. Tieto trans-tuky sa vyskytujú v niektorých vysoko priemyselne spracovaných potravinách, ako sú rôzne vyprážané snacky, sladkosti či instantné zmesi (polievky, omáčky atď.).

Pitný režim 

• Konzumácia kávy alebo zeleného či čierneho čaju (2 až 3 šálky denne) môže byť prospešná v rámci prevencie aterosklerózy vďaka ich antioxidačným a protizápalovým účinkom. Najvýraznejší pozitívny vplyv má zelený čaj.
• Sladeným nápojom je lepšie sa skôr vyhýbať a vhodné je piť predovšetkým čistú vodu. S kardiovaskulárnym rizikom môžu byť spojené aj rôzne ovocné šťavy a džúsy. Rozhodne nie je vhodnejšie popíjať ovocné šťavy ako náhradu pitného režimu. Vysoký obsah cukru v nápojoch môže zvyšovať hladinu krvného cukru a inzulínovú odpoveď, fruktóza z ovocných štiav sa zas môže podieľať na dyslipidémii a inzulínovej rezistencii. 

Soľ

• V rámci prevencie aterosklerózy je vhodné zohľadniť príjem soli. Vysoký príjem soli prispieva k hypertenzii a zvyšuje sa tak riziko KVO.

Odporúčaný denný príjem soli by mal byť do 5 g, čo je polovica, pre niekoho tretina ich bežného príjmu. Pokiaľ radi solíte ešte pred tým než jedlo ochutnáte, skúste tento návyk odbúrať a naučte sa viac používať bylinky, ktoré dodávajú jedlu potrebnú chuť a arómu [5, 6, 8].

Zdravý životný štýl v prevencii aterosklerózy v bodoch

1. Zamerajte sa na vhodné tuky

Preferujte nenasýtené tuky z rastlinných olejov, orechov a rýb. Znížte príjem nasýtených tukov a vyhnite sa trans-nenasýteným mastným kyselinám.

2. Zvýšte príjem vlákniny

Zaraďte viac rastlinných potravín, ovocie, zeleninu a strukoviny a uprednostňujte celozrnné potraviny.

3. Obmedzte soľ a cukor

Sledujte skrytý obsah soli a cukru v priemyselne spracovaných potravinách. Preferujte nesladené nápoje.

4. Dodržujte pravidelný pohyb

Fyzická aktivita zlepšuje lipidový profil a podporuje zdravie ciev. Vyberajte taký pohyb, ktorý vám prináša radosť a ste schopní ho vykonávať pravidelne a opakovane. Druhy fyzickej aktivity ľubovoľne kombinujte a striedajte.

5. Myslite na duševnú hygienu

Snažte sa znížiť mieru stresovej záťaže. Celkové zdravie a psychickú pohodu podporujte dostatočným odpočinkom a kvalitným spánkom.

6. Nefajčite

7. Choďte na pravidelné preventívne prehliadky k lekárovi

Inšpirujte sa

Okolie sa za mnou teraz otáča a všetci mi hovoria, ako mi to veľmi pristane, ale bohužiaľ sa nájdu aj takí, ktorí ma kritizujú, že som až veľmi chudá.

Záver: Prevencia aterosklerózy predstavuje dlhodobý proces

• Ateroskleróza sa rozvíja dlhodobo, rovnako tak prevencia nie je jednorazová záležitosť.
• Zahrňuje zdravý životný štýl, vyváženú stravu a pravidelné monitorovanie zdravotného stavu. Každý z týchto uvedených faktorov má svoj podiel na znížení rizika vzniku aterosklerózy a jej komplikácií. 
• Zásadnú úlohu zohráva uvedomenie, že každodenná voľba v jedle, pohybe a starostlivosti o seba a svoje duševné zdravie je kľúčová pre udržanie celkového zdravia vrátane zdravého srdca a ciev.

Zdroje:

1. Berliner, J., Navab, M., Fogelman, A., Frank, J., Demer, L., Edwards, P., Watson, A., & Lusis, A. (1995). Atherosclerosis: Basic mechanisms. Oxidation, inflammation, and genetics. Circulation, 91(9), 2488–2496. https://doi.org/10.1161/01.CIR.91.9.2488
2. Bentzon, J., Otsuka, F., Virmani, R., & Falk, E. (2014). Mechanisms of plaque formation and rupture. Circulation Research, 114(12), 1852–1866. https://doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.114.302721
3. Falk, E. (2006). Pathogenesis of atherosclerosis. Journal of the American College of Cardiology, 47(8 Suppl), C7–C12. https://doi.org/10.1016/J.JACC.2005.09.068
4. Jebari-Benslaiman, S., Galicia-Garcia, U., Larrea-Sebal, A., Olaetxea, J., Alloza, I., Vandenbroeck, K., Benito-Vicente, A., & Martín, C. (2022). Pathophysiology of atherosclerosis. International Journal of Molecular Sciences, 23. https://doi.org/10.3390/ijms23063346
5. Riccardi, G., Giosuè, A., Calabrese, I., & Vaccaro, O. (2021). Dietary recommendations for prevention of atherosclerosis. Cardiovascular Research. https://doi.org/10.1093/cvr/cvab173
6. Vesnina, A., Prosekov, A., Atuchin, V., Minina, V., & Ponasenko, A. (2022). Tackling atherosclerosis via selected nutrition. International Journal of Molecular Sciences, 23. https://doi.org/10.3390/ijms23158233
7. Vinkers, D., Stek, M., Mast, R., Craen, A., Cessie, S., Jolles, J., Westendorp, R., & Gussekloo, J. (2005). Generalized atherosclerosis, cognitive decline, and depressive symptoms in old age. Neurology, 65, 107–112. https://doi.org/10.1212/01.wnl.0000167544.54228.95
8. Wei, T., Liu, J., Zhang, D., Wang, X., Li, G., Chen, R., Lin, X., & Guo, X. (2021). The relationship between nutrition and atherosclerosis. Frontiers in Bioengineering and Biotechnology, 9. https://doi.org/10.3389/fbioe.2021.635504
9. WHO. (2021). Cardiovascular diseases (CVDs) – Fact Sheet. World Health Organization. Dostupné z: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/cardiovascular-diseases-(cvds)
10. Česká společnost pro aterosklerózu. (2021). Druhý konsenzus EAS o lipoproteinech o nízké hustotě: Stanovisko výboru České společnosti pro aterosklerózu. Athero Review, 6(1). Dostupné z: https://www.prolekare.cz/casopisy/athero-review/2021-1/druhy-konsenzus-eas-o-lipoproteinech-o-nizke-hustote-stanovisko-vyboru-ceske-spolecnosti-pro-aterosklerozu-125826